10. Abyākatasaṃyuttaṃ

1. Khemāsuttaṃ



无记相应
差摩经
这是完整的直译,保留了原文的结构和编号。我在章节编号数字后加了反斜杠。由于原文中没有巴利文对照、对仗诗歌体或古代地名,所以译文中也没有这些元素。如果您有任何其他需要翻译的内容,请继续提供。

410. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena khemā bhikkhunī kosalesu cārikaṃ caramānā antarā ca sāvatthiṃ antarā ca sāketaṃ toraṇavatthusmiṃ vāsaṃ upagatā hoti. Atha kho rājā pasenadi kosalo sāketā sāvatthiṃ gacchanto, antarā ca sāketaṃ antarā ca sāvatthiṃ toraṇavatthusmiṃ ekarattivāsaṃ upagacchi. Atha kho rājā pasenadi kosalo aññataraṃ purisaṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, ambho purisa, toraṇavatthusmiṃ tathārūpaṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā jāna yamahaṃ ajja payirupāseyya’’nti.

‘‘Evaṃ, devā’’ti kho so puriso rañño pasenadissa kosalassa paṭissutvā kevalakappaṃ toraṇavatthuṃ āhiṇḍanto [anvāhiṇḍanto (sī.)] nāddasa tathārūpaṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā yaṃ rājā pasenadi kosalo payirupāseyya. Addasā kho so puriso khemaṃ bhikkhuniṃ toraṇavatthusmiṃ vāsaṃ upagataṃ. Disvāna yena rājā pasenadi kosalo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rājānaṃ pasenadiṃ kosalaṃ etadavoca –

‘‘Natthi kho, deva, toraṇavatthusmiṃ tathārūpo samaṇo vā brāhmaṇo vā yaṃ devo payirupāseyya. Atthi ca kho, deva, khemā nāma bhikkhunī, tassa bhagavato sāvikā arahato sammāsambuddhassa. Tassā kho pana ayyāya evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘paṇḍitā, viyattā medhāvinī bahussutā cittakathā kalyāṇapaṭibhānā’ti. Taṃ devo payirupāsatū’’ti.

Atha kho rājā pasenadi kosalo yena khemā bhikkhunī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā khemaṃ bhikkhuniṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rājā pasenadi kosalo khemaṃ bhikkhuniṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, ayye, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, bhagavatā – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ panayye, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, mahārāja, abyākataṃ bhagavatā – ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, ayye, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, bhagavatā – ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ panayye, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti. ‘‘Etampi kho, mahārāja, abyākataṃ bhagavatā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.


有一时，世尊住在舍卫城（Sāvatthī）祇树给孤独园。那时，比丘尼差摩在拘萨罗国（Kosala）游行，在舍卫城和娑鸡多城（Sāketa）之间的多罗那瓦图（Toraṇavatthu）住宿。
当时，拘萨罗国王波斯匿（Pasenadi）从娑鸡多城前往舍卫城，在娑鸡多城和舍卫城之间的多罗那瓦图住宿一夜。于是，拘萨罗国王波斯匿召唤一个人说："来吧，朋友，你去多罗那瓦图找一位我今天可以拜访的沙门或婆罗门。"
那人回答拘萨罗国王波斯匿说："是，陛下。"他遍访整个多罗那瓦图，却没有找到拘萨罗国王波斯匿可以拜访的沙门或婆罗门。那人看到比丘尼差摩住在多罗那瓦图。看到后，他走向拘萨罗国王波斯匿，走近后对拘萨罗国王波斯匿说：
"陛下，多罗那瓦图没有陛下可以拜访的沙门或婆罗门。但是，陛下，有一位名叫差摩的比丘尼，她是世尊、阿罗汉、正等正觉者的女弟子。关于这位尊者，有这样美好的名声传开：'她是智者，聪明，有智慧，多闻，善于言谈，反应敏捷。'陛下可以去拜访她。"
于是，拘萨罗国王波斯匿走向比丘尼差摩，走近后向差摩比丘尼致敬，然后坐在一旁。坐在一旁的拘萨罗国王波斯匿对差摩比丘尼说："尊者，如来死后还存在吗？"
"大王，世尊没有回答这个问题：'如来死后存在。'"
"那么，尊者，如来死后不存在吗？"
"大王，世尊也没有回答这个问题：'如来死后不存在。'"
"那么，尊者，如来死后既存在又不存在吗？"
"大王，世尊没有回答这个问题：'如来死后既存在又不存在。'"
"那么，尊者，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"大王，世尊也没有回答这个问题：'如来死后既不存在也不是不存在。'"


‘‘‘Kiṃ nu kho, ayye, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, iti puṭṭhā samānā – ‘abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, bhagavatā – hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Kiṃ panayye, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭhā samānā – ‘etampi kho, mahārāja, abyākataṃ bhagavatā – na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Kiṃ nu kho, ayye, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭhā samānā – ‘abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, bhagavatā – hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Kiṃ panayye, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭhā samānā – ‘etampi kho, mahārāja, abyākataṃ bhagavatā – neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Ko nu kho , ayye, hetu, ko paccayo yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’’ti?

‘‘Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, atthi te koci gaṇako vā muddiko vā saṅkhāyako vā yo pahoti gaṅgāya vālukaṃ [vālikaṃ (sī. syā. kaṃ.)] gaṇetuṃ – ettakā [ettikā (sī.)] vālukā iti vā, ettakāni vālukasatāni iti vā, ettakāni vālukasahassāni iti vā, ettakāni vālukasatasahassāni iti vā’’ti? ‘‘No hetaṃ, ayye’’. ‘‘Atthi pana te koci gaṇako vā muddiko vā saṅkhāyako vā yo pahoti mahāsamudde udakaṃ gaṇetuṃ – ettakāni udakāḷhakāni iti vā, ettakāni udakāḷhakasatāni iti vā, ettakāni udakāḷhakasahassāni iti vā, ettakāni udakāḷhakasatasahassāni iti vā’’ti? ‘‘No hetaṃ, ayye’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Mahāyye, samuddo gambhīro appameyyo duppariyogāho’’ti. ‘‘Evameva kho, mahārāja, yena rūpe tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya taṃ rūpaṃ tathāgatassa pahīnaṃ ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṅkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Rūpasaṅkhāyavimutto kho, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti.

‘‘Yāya vedanāya tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya, sā vedanā tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Vedanāsaṅkhāyavimutto, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti.

‘‘Yāya saññā tathāgataṃ…pe… yehi saṅkhārehi tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya, te saṅkhārā tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Saṅkhārasaṅkhāyavimutto kho, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti , ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti.

‘‘Yena viññāṇe tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya taṃ viññāṇaṃ tathāgatassa pahīnaṃ ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṅkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Viññāṇasaṅkhāyavimutto kho, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upetī’’ti. Atha kho rājā pasenadi kosalo khemāya bhikkhuniyā bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā khemaṃ bhikkhuniṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi.


"尊者，当我问'如来死后还存在吗？'时，你回答说'大王，世尊没有回答这个问题：如来死后存在。'当我问'那么，尊者，如来死后不存在吗？'时，你回答说'大王，世尊也没有回答这个问题：如来死后不存在。'当我问'那么，尊者，如来死后既存在又不存在吗？'时，你回答说'大王，世尊没有回答这个问题：如来死后既存在又不存在。'当我问'那么，尊者，如来死后既不存在也不是不存在吗？'时，你回答说'大王，世尊也没有回答这个问题：如来死后既不存在也不是不存在。'那么，尊者，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"那么，大王，我现在反问你。你觉得合适的话就回答。大王，你认为有没有任何计算员、会计师或数学家能够计算恒河中的沙粒，说'有这么多沙粒'，或'有这么多百沙粒'，或'有这么多千沙粒'，或'有这么多百千沙粒'？"
"没有，尊者。"
"那么，你认为有没有任何计算员、会计师或数学家能够计算大海中的水，说'有这么多阿拉卡水'，或'有这么多百阿拉卡水'，或'有这么多千阿拉卡水'，或'有这么多百千阿拉卡水'？"
"没有，尊者。"
"为什么呢？"
"尊者，大海深不可测，无法衡量，难以探究。"
"同样地，大王，如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的色法，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了色法的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，'如来死后不存在'不适用，'如来死后既存在又不存在'不适用，'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。
"如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的受，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了受的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，'如来死后不存在'不适用，'如来死后既存在又不存在'不适用，'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。
"如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的想......那些可以用来描述如来的行，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了行的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，'如来死后不存在'不适用，'如来死后既存在又不存在'不适用，'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。
"如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的识，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了识的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，'如来死后不存在'不适用，'如来死后既存在又不存在'不适用，'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。"
然后，拘萨罗国王波斯匿对差摩比丘尼的话感到欢喜和赞同，从座位上起身，向差摩比丘尼致敬，右绕后离开。


Atha kho rājā pasenadi kosalo aparena samayena yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bhante, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, mayā – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bhante, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, mahārāja, abyākataṃ mayā – ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, bhante, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti ? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, mayā – ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bhante, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, mahārāja, abyākataṃ mayā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, bhante, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti iti puṭṭho samāno – ‘abyākataṃ kho etaṃ, mahārāja, mayā – hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi…pe…. ‘‘‘Kiṃ pana, bhante, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭho samāno – ‘‘‘etampi kho, mahārāja, abyākataṃ mayā – neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. Ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti?

‘‘Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, atthi te koci gaṇako vā muddiko vā saṅkhāyako vā yo pahoti gaṅgāya vālukaṃ gaṇetuṃ – ettakā vālukā iti vā…pe… ettakāni vālukasatasahassāni iti vā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Atthi pana te koci gaṇako vā muddiko vā saṅkhāyako vā yo pahoti mahāsamudde udakaṃ gaṇetuṃ – ettakāni udakāḷhakāni iti vā…pe… ettakāni udakāḷhakasatasahassāni iti vā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kissa hetu’’? ‘‘Mahā, bhante, samuddo gambhīro appameyyo duppariyogāho. Evameva kho, mahārāja, yena rūpena tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya, taṃ rūpaṃ tathāgatassa pahīnaṃ ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṅkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Rūpasaṅkhāyavimutto kho, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti. Yāya vedanāya…pe… yāya saññāya…pe… yehi saṅkhārehi…pe…’’.

‘‘Yena viññāṇena tathāgataṃ paññāpayamāno paññāpeyya, taṃ viññāṇaṃ tathāgatassa pahīnaṃ ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṅkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Viññāṇasaṅkhāyavimutto kho, mahārāja, tathāgato gambhīro appameyyo duppariyogāho – seyyathāpi mahāsamuddo. ‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upeti, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi na upetī’’ti.

‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yatra hi nāma satthu ceva [satthuno ceva (sī.)] sāvikāya ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati , samessati, na virodhayissati [vihāyissati (sī. syā. kaṃ.), vigāyissati (ka.)] yadidaṃ aggapadasmiṃ. Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ khemaṃ bhikkhuniṃ upasaṅkamitvā etamatthaṃ apucchiṃ. Sāpi me ayyā etehi padehi etehi byañjanehi etamatthaṃ byākāsi, seyyathāpi bhagavā. Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yatra hi nāma satthu ceva sāvikāya ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati, samessati, na virodhayissati yadidaṃ aggapadasmiṃ. Handa dāni mayaṃ, bhante, gacchāma. Bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassa dāni tvaṃ, mahārāja, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho rājā pasenadi kosalo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmīti. Paṭhamaṃ.

2. Anurādhasuttaṃ



后来，拘萨罗国王波斯匿来到世尊那里。来到后，向世尊致敬，然后坐在一旁。坐在一旁的拘萨罗国王波斯匿对世尊说："尊者，如来死后还存在吗？"
"大王，我没有回答这个问题：'如来死后存在。'"
"那么，尊者，如来死后不存在吗？"
"大王，我也没有回答这个问题：'如来死后不存在。'"
"那么，尊者，如来死后既存在又不存在吗？"
"大王，我没有回答这个问题：'如来死后既存在又不存在。'"
"那么，尊者，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"大王，我也没有回答这个问题：'如来死后既不存在也不是不存在。'"
"尊者，当我问'如来死后还存在吗？'时，你回答说'大王，我没有回答这个问题：如来死后存在。'......当我问'那么，尊者，如来死后既不存在也不是不存在吗？'时，你回答说'大王，我也没有回答这个问题：如来死后既不存在也不是不存在。'那么，尊者，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"那么，大王，我现在反问你。你觉得合适的话就回答。大王，你认为有没有任何计算员、会计师或数学家能够计算恒河中的沙粒，说'有这么多沙粒'，......或'有这么多百千沙粒'？"
"没有，尊者。"
"那么，你认为有没有任何计算员、会计师或数学家能够计算大海中的水，说'有这么多阿拉卡水'，......或'有这么多百千阿拉卡水'？"
"没有，尊者。"
"为什么呢？"
"尊者，大海深不可测，无法衡量，难以探究。同样地，大王，如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的色法，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了色法的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，......'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。那些受......那些想......那些行......"
"如来已经舍弃了那些可以用来描述如来的识，已经切断它们的根，使之如同棕榈树桩，使之不再生长，未来不再生起。大王，如来已经超越了识的计量，如同大海一样深不可测，无法衡量，难以探究。'如来死后存在'不适用，'如来死后不存在'不适用，'如来死后既存在又不存在'不适用，'如来死后既不存在也不是不存在'不适用。"
"太不可思议了，尊者，太奇妙了，尊者！导师和女弟子的意思和文字竟然如此一致，相符，不相矛盾，特别是在最高的教义上。尊者，有一次我去拜访比丘尼差摩，问了同样的问题。那位尊者也用同样的词句、同样的文字回答了我，就像世尊刚才所说的一样。太不可思议了，尊者，太奇妙了，尊者！导师和女弟子的意思和文字竟然如此一致，相符，不相矛盾，特别是在最高的教义上。现在，尊者，我们该走了。我们有很多事务和责任要处理。"
"大王，你认为现在是时候就请便吧。"
然后，拘萨罗国王波斯匿对世尊的话感到欢喜和赞同，从座位上起身，向世尊致敬，右绕后离开。
第一经完。
2. 阿奴罗陀经

411. Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. Tena kho pana samayena āyasmā anurādho bhagavato avidūre araññakuṭikāyaṃ viharati. Atha kho sambahulā aññatitthiyā paribbājakā yenāyasmā anurādho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmatā anurādhena saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu . Ekamantaṃ nisinnā kho te aññatitthiyā paribbājakā āyasmantaṃ anurādhaṃ etadavocuṃ – ‘‘yo so, āvuso anurādha, tathāgato uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto, taṃ tathāgato imesu catūsu ṭhānesu paññāpayamāno paññāpeti – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā’’ti? ‘‘Yo so, āvuso, tathāgato uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto, taṃ tathāgato aññatra imehi catūhi ṭhānehi paññāpayamāno paññāpeti – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā’’ti. Evaṃ vutte, te aññatitthiyā paribbājakā āyasmantaṃ anurādhaṃ etadavocuṃ – ‘‘so cāyaṃ [yo cāyaṃ (sī.)] bhikkhu navo bhavissati acirapabbajito, thero vā pana bālo abyatto’’ti. Atha kho te aññatitthiyā paribbājakā āyasmantaṃ anurādhaṃ navavādena ca bālavādena ca apasādetvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃsu.

Atha kho āyasmato anurādhassa acirapakkantesu aññatitthiyesu paribbājakesu etadahosi – ‘‘sace kho maṃ te aññatitthiyā paribbājakā uttariṃ puccheyyuṃ, kathaṃ byākaramāno nu khvāhaṃ tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ vuttavādī ceva bhagavato assaṃ, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkheyyaṃ, dhammassa cānudhammaṃ byākareyyaṃ, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyyā’’ti? Atha kho āyasmā anurādho yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā anurādho bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘idhāhaṃ, bhante, bhagavato avidūre araññakuṭikāyaṃ viharāmi. Atha kho, bhante, sambahulā aññatitthiyā paribbājakā yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā mayā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho, bhante, te aññatitthiyā paribbājakā maṃ etadavocuṃ – ‘‘yo so, āvuso anurādha, tathāgato uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto, taṃ tathāgato imesu catūsu ṭhānesu paññāpayamāno paññāpeti – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā’’ti? Evaṃ vuttāhaṃ, bhante, te aññatitthiye paribbājake etadavocaṃ – ‘‘yo so, āvuso , tathāgato uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto, taṃ tathāgato aññatra imehi catūhi ṭhānehi paññāpayamāno paññāpeti – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā’’ti. Evaṃ vutte, bhante, te aññatitthiyā paribbājakā maṃ etadavocuṃ – ‘‘so cāyaṃ bhikkhu navo bhavissati acirapabbajito thero vā pana bālo abyatto’’ti. Atha kho maṃ, bhante, te aññatitthiyā paribbājakā navavādena ca bālavādena ca apasādetvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃsu. Tassa mayhaṃ, bhante, acirapakkantesu tesu aññatitthiyesu paribbājakesu etadahosi – ‘‘sace kho maṃ te aññatitthiyā paribbājakā uttariṃ puccheyyuṃ, kathaṃ byākaramāno nu khvāhaṃ tesaṃ aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ vuttavādī ceva bhagavato assaṃ, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkheyyaṃ, dhammassa cānudhammaṃ byākareyyaṃ, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgaccheyyā’’ti?

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, anurādha, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?

‘‘Aniccaṃ, bhante’’.

‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?

‘‘Dukkhaṃ, bhante’’.

‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.


有一时，世尊住在毗舍离（Vesālī）大林重阁讲堂。那时，尊者阿奴罗陀住在离世尊不远的林中小屋。
当时，许多外道游方者来到尊者阿奴罗陀那里。来到后，与尊者阿奴罗陀互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的那些外道游方者对尊者阿奴罗陀说："朋友阿奴罗陀，那位如来、最上人、最胜人、达到最高境界者，如来在描述他时是在这四种情况下描述的：'如来死后存在'，或'如来死后不存在'，或'如来死后既存在又不存在'，或'如来死后既不存在也不是不存在'。"
"朋友们，那位如来、最上人、最胜人、达到最高境界者，如来在描述他时是在这四种情况之外描述的：'如来死后存在'，或'如来死后不存在'，或'如来死后既存在又不存在'，或'如来死后既不存在也不是不存在'。"
听到这话，那些外道游方者对尊者阿奴罗陀说："这位比丘一定是新学，刚出家不久，或者是愚笨无知的长老。"然后，那些外道游方者以新学和愚者的说法贬低了尊者阿奴罗陀，从座位上起身离开。
那些外道游方者离开后不久，尊者阿奴罗陀想："如果那些外道游方者进一步问我，我该如何回答才能如实表达世尊的观点，不以虚假之言诽谤世尊，如法解释法，使任何如法的批评无法站住脚？"
于是，尊者阿奴罗陀来到世尊那里。来到后，向世尊致敬，然后坐在一旁。坐在一旁的尊者阿奴罗陀对世尊说："世尊，我住在离世尊不远的林中小屋。世尊，许多外道游方者来到我这里。来到后，与我互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。世尊，坐在一旁的那些外道游方者对我说：'朋友阿奴罗陀，那位如来、最上人、最胜人、达到最高境界者，如来在描述他时是在这四种情况下描述的：'如来死后存在'，......'如来死后既不存在也不是不存在'。'世尊，听到这话，我对那些外道游方者说：'朋友们，那位如来、最上人、最胜人、达到最高境界者，如来在描述他时是在这四种情况之外描述的：'如来死后存在'，......'如来死后既不存在也不是不存在'。'世尊，听到这话，那些外道游方者对我说：'这位比丘一定是新学，刚出家不久，或者是愚笨无知的长老。'然后，世尊，那些外道游方者以新学和愚者的说法贬低了我，从座位上起身离开。世尊，那些外道游方者离开后不久，我想：'如果那些外道游方者进一步问我，我该如何回答才能如实表达世尊的观点，不以虚假之言诽谤世尊，如法解释法，使任何如法的批评无法站住脚？'"
"阿奴罗陀，你怎么认为，色是常还是无常？"
"无常，世尊。"
"那么，无常的是苦还是乐？"
"是苦，世尊。"
"那么，无常、苦、变易之法，适合认为'这是我的，这是我，这是我的自我'吗？"
"不适合，世尊。"


‘‘Vedanā niccā vā aniccā vā’’ti?…Pe… saññā …pe… saṅkhārā…pe… ‘‘viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?

‘‘Aniccaṃ, bhante’’.

‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?

‘‘Dukkhaṃ, bhante’’.

‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti?

‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Tasmātiha, anurādha, yaṃ kiñci rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ. Yā kāci vedanā atītānāgatapaccuppannā…pe… yā kāci saññā…pe… ye keci saṅkhārā…pe… yaṃ kiñci viññāṇaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā hīnaṃ vā paṇītaṃ vā yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ viññāṇaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ. Evaṃ passaṃ, anurādha, sutavā ariyasāvako rūpasmimpi nibbindati, vedanāyapi nibbindati, saññāyapi nibbindati, saṅkhāresupi nibbindati, viññāṇasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, anurādha, rūpaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Vedanaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Saññaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Saṅkhāre tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Viññāṇaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, anurādha, rūpasmiṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Aññatra rūpā tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Vedanāya…pe… aññatra vedanāya…pe… saññāya…pe… aññatra saññāya…pe… saṅkhāresu…pe… aññatra saṅkhārehi…pe… viññāṇasmiṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Aññatra viññāṇā tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’.

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, anurādha, rūpaṃ, vedanaṃ, saññaṃ, saṅkhāre, viññāṇaṃ tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, anurādha, ayaṃ so arūpī avedano asaññī asaṅkhāro aviññāṇo tathāgatoti samanupassasī’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Ettha ca te, anurādha, diṭṭheva dhamme saccato thetato tathāgate anupalabbhiyamāne [tathāgato anupalabbhiyamāno (syā. ka.), tathāgate anupalabbhamāne (?)] kallaṃ nu te taṃ veyyākaraṇaṃ [veyyākaraṇāya (sī.)] – yo so, āvuso, tathāgato uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto, taṃ tathāgato aññatra imehi catūhi ṭhānehi paññāpayamāno paññāpeti – ‘‘‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Sādhu sādhu, anurādha! Pubbe cāhaṃ, anurādha, etarahi ca dukkhañceva paññāpemi dukkhassa ca nirodha’’nti. Dutiyaṃ.

3. Paṭhamasāriputtakoṭṭhikasuttaṃ



"受是常还是无常？"......想......行......
"识是常还是无常？"
"无常，世尊。"
"那么，无常的是苦还是乐？"
"是苦，世尊。"
"那么，无常、苦、变易之法，适合认为'这是我的，这是我，这是我的自我'吗？"
"不适合，世尊。"
"因此，阿奴罗陀，任何色，无论是过去、未来、现在的，内在的或外在的，粗的或细的，劣的或胜的，远的或近的，一切色都应当如实以正慧观察：'这不是我的，这不是我，这不是我的自我。'任何受......任何想......任何行......任何识，无论是过去、未来、现在的，内在的或外在的，粗的或细的，劣的或胜的，远的或近的，一切识都应当如实以正慧观察：'这不是我的，这不是我，这不是我的自我。'阿奴罗陀，多闻圣弟子这样观察，就会厌离色，厌离受，厌离想，厌离行，厌离识。由于厌离而离欲；由于离欲而解脱；在解脱时，有'解脱了'的智。他了知：'生已尽，梵行已立，所作已办，不受后有。'"
"阿奴罗陀，你怎么认为，你把色看作如来吗？"
"不，世尊。"
"你把受看作如来吗？"
"不，世尊。"
"你把想看作如来吗？"
"不，世尊。"
"你把行看作如来吗？"
"不，世尊。"
"你把识看作如来吗？"
"不，世尊。"
"阿奴罗陀，你怎么认为，你认为如来在色中吗？"
"不，世尊。"
"你认为如来离开色吗？"
"不，世尊。"
"在受中......离开受......在想中......离开想......在行中......离开行......在识中......离开识......你认为如来在识中吗？"
"不，世尊。"
"你认为如来离开识吗？"
"不，世尊。"
"阿奴罗陀，你怎么认为，你把色、受、想、行、识看作如来吗？"
"不，世尊。"
"阿奴罗陀，你怎么认为，你认为这无色、无受、无想、无行、无识的是如来吗？"
"不，世尊。"
"阿奴罗陀，当在此现法中如来不能真实地、确定地被找到时，你适合这样回答吗：'朋友们，那位如来、最上人、最胜人、达到最高境界者，如来在描述他时是在这四种情况之外描述的：'如来死后存在'，......'如来死后既不存在也不是不存在''？"
"不适合，世尊。"
"很好，很好，阿奴罗陀！过去和现在，我只宣说苦和苦的止息。"
第二经。
3. 舍利弗-拘絺罗经之一

412. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto, āyasmā ca mahākoṭṭhiko bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye. Atha kho āyasmā mahākoṭṭhiko sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā sāriputtena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca –

‘‘Kiṃ nu kho, āvuso sāriputta, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, āvuso, bhagavatā – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ panāvuso, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, āvuso, abyākataṃ bhagavatā – ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, āvuso, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, āvuso, bhagavatā – ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ panāvuso, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, āvuso, abyākataṃ bhagavatā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.

‘‘‘Kiṃ nu kho, āvuso, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭho samāno, ‘abyākataṃ kho etaṃ, āvuso, bhagavatā – hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi…pe… ‘kiṃ panāvuso, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭho samāno – ‘etampi kho, āvuso, abyākataṃ bhagavatā – neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. Ko nu kho, āvuso, hetu, ko paccayo yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti?

‘‘Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti kho, āvuso, rūpagatametaṃ. Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, rūpagatametaṃ. Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, rūpagatametaṃ. Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, rūpagatametaṃ. Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti kho, āvuso, vedanāgatametaṃ. Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, vedanāgatametaṃ. Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, vedanāgatametaṃ. Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, vedanāgatametaṃ. Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti kho, āvuso, saññāgatametaṃ. Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saññāgatametaṃ. Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saññāgatametaṃ. Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saññāgatametaṃ. Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti kho, āvuso, saṅkhāragatametaṃ . Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saṅkhāragatametaṃ. Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saṅkhāragatametaṃ. Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, saṅkhāragatametaṃ. Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti kho, āvuso, viññāṇagatametaṃ. Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, viññāṇagatametaṃ. Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, viññāṇagatametaṃ. Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti, viññāṇagatametaṃ. Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti. Tatiyaṃ.

4. Dutiyasāriputtakoṭṭhikasuttaṃ



有一时，尊者舍利弗和尊者大拘絺罗住在波罗奈城（Bārāṇasī）仙人落处的鹿野苑。那时，尊者大拘絺罗在傍晚从独处静坐中起来，走向尊者舍利弗。来到后，与尊者舍利弗互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的尊者大拘絺罗对尊者舍利弗说：
"朋友舍利弗，如来死后还存在吗？"
"朋友，世尊没有回答这个问题：'如来死后存在。'"
"那么，朋友，如来死后不存在吗？"
"朋友，世尊也没有回答这个问题：'如来死后不存在。'"
"那么，朋友，如来死后既存在又不存在吗？"
"朋友，世尊没有回答这个问题：'如来死后既存在又不存在。'"
"那么，朋友，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"朋友，世尊也没有回答这个问题：'如来死后既不存在也不是不存在。'"
"朋友，当我问'如来死后还存在吗？'时，你回答说'朋友，世尊没有回答这个问题：如来死后存在。'......当我问'那么，朋友，如来死后既不存在也不是不存在吗？'时，你回答说'朋友，世尊也没有回答这个问题：如来死后既不存在也不是不存在。'那么，朋友，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"朋友，'如来死后存在'，这是执著于色。'如来死后不存在'，这是执著于色。'如来死后既存在又不存在'，这是执著于色。'如来死后既不存在也不是不存在'，这是执著于色。朋友，'如来死后存在'，这是执著于受。'如来死后不存在'，这是执著于受。'如来死后既存在又不存在'，这是执著于受。'如来死后既不存在也不是不存在'，这是执著于受。朋友，'如来死后存在'，这是执著于想。'如来死后不存在'，这是执著于想。'如来死后既存在又不存在'，这是执著于想。'如来死后既不存在也不是不存在'，这是执著于想。朋友，'如来死后存在'，这是执著于行。'如来死后不存在'，这是执著于行。'如来死后既存在又不存在'，这是执著于行。'如来死后既不存在也不是不存在'，这是执著于行。朋友，'如来死后存在'，这是执著于识。'如来死后不存在'，这是执著于识。'如来死后既存在又不存在'，这是执著于识。'如来死后既不存在也不是不存在'，这是执著于识。朋友，这就是原因，这就是缘由，使得世尊没有回答这些问题。"
第三经。
4. 舍利弗-拘絺罗经之二

413. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto, āyasmā ca mahākoṭṭhiko bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye…pe… (sāyeva pucchā) ‘‘ko nu kho, āvuso, hetu, ko paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Rūpaṃ kho, āvuso, ajānato apassato yathābhūtaṃ, rūpasamudayaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, rūpanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ , rūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Vedanaṃ…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, viññāṇasamudayaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, viññāṇanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’tipissa hoti.

‘‘Rūpañca kho, āvuso, jānato passato yathābhūtaṃ, rūpasamudayaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, rūpanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, rūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Vedanaṃ…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, viññāṇasamudayaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, viññāṇanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayaṃ kho, āvuso, hetu ayaṃ paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti. Catutthaṃ.

5. Tatiyasāriputtakoṭṭhikasuttaṃ

414. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto, āyasmā ca mahākoṭṭhiko bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye…pe… (sāyeva pucchā) ‘‘ko nu kho, āvuso, hetu ko paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Rūpe kho, āvuso, avigatarāgassa avigatacchandassa avigatapemassa avigatapipāsassa avigatapariḷāhassa avigatataṇhassa ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Vedanāya…pe… saññāya…pe… saṅkhāresu…pe… viññāṇe avigatarāgassa avigatacchandassa avigatapemassa avigatapipāsassa avigatapariḷāhassa avigatataṇhassa ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Rūpe ca kho, āvuso, vigatarāgassa…pe… vedanāya…pe… saññāya…pe… saṅkhāresu…pe… viññāṇe vigatarāgassa vigatacchandassa vigatapemassa vigatapipāsassa vigatapariḷāhassa vigatataṇhassa ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayaṃ kho, āvuso, hetu, ayaṃ paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti. Pañcamaṃ.

6. Catutthasāriputtakoṭṭhikasuttaṃ



有一时，尊者舍利弗和尊者大拘絺罗住在波罗奈城仙人落处的鹿野苑......（同样的问题）"朋友，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"朋友，对于不如实知见色、不如实知见色集、不如实知见色灭、不如实知见导向色灭之道的人，他会有'如来死后存在'的想法；他会有'如来死后不存在'的想法；他会有'如来死后既存在又不存在'的想法；他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。对于不如实知见受......想......行......识、不如实知见识集、不如实知见识灭、不如实知见导向识灭之道的人，他会有'如来死后存在'的想法；他会有'如来死后不存在'的想法；他会有'如来死后既存在又不存在'的想法；他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。
"朋友，对于如实知见色、如实知见色集、如实知见色灭、如实知见导向色灭之道的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。对于如实知见受......想......行......识、如实知见识集、如实知见识灭、如实知见导向识灭之道的人，他不会有'如来死后存在'的想法；他不会有'如来死后不存在'的想法；他不会有'如来死后既存在又不存在'的想法；他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这就是原因，这就是缘由，使得世尊没有回答这些问题。"
第四经。
5. 舍利弗-拘絺罗经之三
有一时，尊者舍利弗和尊者大拘絺罗住在波罗奈城仙人落处的鹿野苑......（同样的问题）"朋友，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"朋友，对于在色上贪欲未离、爱欲未离、爱恋未离、渴求未离、热恼未离、渴爱未离的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。对于在受......想......行......识上贪欲未离、爱欲未离、爱恋未离、渴求未离、热恼未离、渴爱未离的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于在色上贪欲已离......对于在受......想......行......识上贪欲已离、爱欲已离、爱恋已离、渴求已离、热恼已离、渴爱已离的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这就是原因，这就是缘由，使得世尊没有回答这些问题。"
第五经。
6. 舍利弗-拘絺罗经之四

415. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto, āyasmā ca mahākoṭṭhiko bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye. Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā mahākoṭṭhiko tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā mahākoṭṭhikena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ mahākoṭṭhikaṃ etadavoca – ‘‘‘kiṃ nu kho, āvuso koṭṭhika, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti…pe… ‘kiṃ panāvuso, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti puṭṭho samāno – ‘etampi kho, āvuso, abyākataṃ bhagavatā – neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi’’. ‘‘Ko nu kho, āvuso, hetu, ko paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti?

‘‘Rūpārāmassa kho, āvuso, rūparatassa rūpasammuditassa rūpanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti; ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Vedanārāmassa kho, āvuso, vedanāratassa vedanāsammuditassa, vedanānirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… saññārāmassa kho, āvuso…pe… saṅkhārārāmassa kho āvuso…pe… viññāṇārāmassa kho, āvuso, viññāṇaratassa viññāṇasammuditassa viññāṇanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti’’.

‘‘Na rūpārāmassa kho, āvuso, na rūparatassa na rūpasammuditassa, rūpanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Na vedanārāmassa kho, āvuso…pe… na saññārāmassa kho, āvuso…pe… na saṅkhārārāmassa kho, āvuso…pe… na viññāṇārāmassa kho, āvuso, na viññāṇaratassa na viññāṇasammuditassa, viññāṇanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayaṃ kho, āvuso, hetu, ayaṃ paccayo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti.

‘‘Siyā panāvuso, aññopi pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Siyā, āvuso. Bhavārāmassa kho, āvuso, bhavaratassa bhavasammuditassa, bhavanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Na bhavārāmassa kho, āvuso, na bhavaratassa na bhavasammuditassa, bhavanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayampi kho, āvuso, pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti.

‘‘Siyā panāvuso, aññopi pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Siyā, āvuso. Upādānārāmassa kho, āvuso, upādānaratassa upādānasammuditassa, upādānanirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Na upādānārāmassa kho, āvuso, na upādānaratassa na upādānasammuditassa, upādānanirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe… ‘neva, hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayampi kho āvuso, pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti.

‘‘Siyā panāvuso, aññopi pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Siyā, āvuso. Taṇhārāmassa kho, āvuso, taṇhāratassa taṇhāsammuditassa, taṇhānirodhaṃ ajānato apassato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa hoti. Na taṇhārāmassa kho, āvuso, na taṇhāratassa na taṇhāsammuditassa, taṇhānirodhaṃ jānato passato yathābhūtaṃ, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti…pe. … ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipissa na hoti. Ayampi kho, āvuso, pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti.


有一时，尊者舍利弗和尊者大拘絺罗住在波罗奈城仙人落处的鹿野苑。那时，尊者舍利弗在傍晚从独处静坐中起来，走向尊者大拘絺罗。来到后，与尊者大拘絺罗互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的尊者舍利弗对尊者大拘絺罗说："朋友拘絺罗，'如来死后还存在吗？'......'那么，朋友，如来死后既不存在也不是不存在吗？'当被问到这些问题时，你回答说'朋友，世尊也没有回答这个问题：如来死后既不存在也不是不存在。'那么，朋友，是什么原因，什么缘由，使得世尊没有回答这些问题呢？"
"朋友，对于乐于色、喜爱色、欢喜色，不如实知见色灭的人，他会有'如来死后存在'的想法；他会有'如来死后不存在'的想法；他会有'如来死后既存在又不存在'的想法；他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于乐于受、喜爱受、欢喜受，不如实知见受灭的人，他会有'如来死后存在'的想法......朋友，对于乐于想......朋友，对于乐于行......朋友，对于乐于识、喜爱识、欢喜识，不如实知见识灭的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。
"朋友，对于不乐于色、不喜爱色、不欢喜色，如实知见色灭的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于不乐于受......不乐于想......不乐于行......朋友，对于不乐于识、不喜爱识、不欢喜识，如实知见识灭的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这就是原因，这就是缘由，使得世尊没有回答这些问题。"
"朋友，还有其他方式可以解释世尊为什么没有回答这些问题吗？"
"有的，朋友。对于乐于有、喜爱有、欢喜有，不如实知见有灭的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于不乐于有、不喜爱有、不欢喜有，如实知见有灭的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这也是解释世尊为什么没有回答这些问题的一种方式。"
"朋友，还有其他方式可以解释世尊为什么没有回答这些问题吗？"
"有的，朋友。对于乐于取、喜爱取、欢喜取，不如实知见取灭的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于不乐于取、不喜爱取、不欢喜取，如实知见取灭的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这也是解释世尊为什么没有回答这些问题的一种方式。"
"朋友，还有其他方式可以解释世尊为什么没有回答这些问题吗？"
"有的，朋友。对于乐于爱、喜爱爱、欢喜爱，不如实知见爱灭的人，他会有'如来死后存在'的想法......他会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，对于不乐于爱、不喜爱爱、不欢喜爱，如实知见爱灭的人，他不会有'如来死后存在'的想法......他不会有'如来死后既不存在也不是不存在'的想法。朋友，这也是解释世尊为什么没有回答这些问题的一种方式。"


‘‘Siyā panāvuso, aññopi pariyāyo, yenetaṃ abyākataṃ bhagavatā’’ti? ‘‘Ettha dāni, āvuso sāriputta, ito uttari kiṃ icchasi? Taṇhāsaṅkhayavimuttassa, āvuso sāriputta, bhikkhuno vaṭṭaṃ [vattaṃ (syā. kaṃ. ka.) vaddhaṃ (pī.)] natthi paññāpanāyā’’ti. Chaṭṭhaṃ.

7. Moggallānasuttaṃ



"朋友，还有其他方式可以解释世尊为什么没有回答这些问题吗？"
"舍利弗朋友，你现在还想要什么更多的解释呢？舍利弗朋友，对于已经通过爱的灭尽而解脱的比丘，没有什么可以用来描述他的轮回了。"
第六经。
7. 目犍连经


416. Atha kho vacchagotto paribbājako yenāyasmā mahāmoggallāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā mahāmoggallānena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca –

‘‘Kiṃ nu kho, bho moggallāna, sassato loko’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘sassato loko’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, asassato loko’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘asassato loko’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, bho moggallāna, antavā loko’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘antavā loko’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, anantavā loko’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘anantavā loko’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, bho moggallāna, taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’’nti. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’’nti. ‘‘Kiṃ nu kho, bho moggallāna, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ nu kho, bho moggallāna, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.

‘‘Ko nu kho, bho moggallāna, hetu ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – sassato lokoti vā, asassato lokoti vā, antavā lokoti vā, anantavā lokoti vā, taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti vā, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti vā, hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā? Ko pana, bho moggallāna, hetu ko paccayo, yena samaṇassa gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – sassato lokotipi, asassato lokotipi, antavā lokotipi, anantavā lokotipi, taṃ jīvaṃ taṃ sarīrantipi, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīrantipi, hoti tathāgato paraṃ maraṇātipi, na hoti tathāgato paraṃ maraṇātipi, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇātipi, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇātipī’’ti?

‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā cakkhuṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassanti…pe… jivhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassanti…pe… manaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassanti. Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – sassato lokoti vā…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā. Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho cakkhuṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati…pe… jivhaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati…pe… manaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – sassato lokotipi…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇātipī’’ti.

Atha kho vacchagotto paribbājako uṭṭhāyāsanā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bho gotama, sassato loko’’ti? Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, mayā – ‘sassato loko’ti…pe…. ‘‘Kiṃ pana, bho gotama, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ mayā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.


那时，婆蹉种游方者来到尊者大目犍连那里。来到后，与尊者大目犍连互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对尊者大目犍连说：
"目犍连先生，世界是常恒的吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'世界是常恒的'这个问题。"
"那么，目犍连先生，世界是非常恒的吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'世界是非常恒的'这个问题。"
"目犍连先生，世界是有边际的吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'世界是有边际的'这个问题。"
"那么，目犍连先生，世界是无边际的吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'世界是无边际的'这个问题。"
"目犍连先生，生命与身体是同一物吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'生命与身体是同一物'这个问题。"
"那么，目犍连先生，生命与身体是不同物吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'生命与身体是不同物'这个问题。"
"目犍连先生，如来死后存在吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'如来死后存在'这个问题。"
"那么，目犍连先生，如来死后不存在吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'如来死后不存在'这个问题。"
"目犍连先生，如来死后既存在又不存在吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'如来死后既存在又不存在'这个问题。"
"那么，目犍连先生，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'如来死后既不存在也不是不存在'这个问题。"
"目犍连先生，是什么原因，什么缘由，使得其他外道游方者在被问到这些问题时会这样回答：'世界是常恒的'或'世界是非常恒的'，'世界是有边际的'或'世界是无边际的'，'生命与身体是同一物'或'生命与身体是不同物'，'如来死后存在'或'如来死后不存在'，'如来死后既存在又不存在'或'如来死后既不存在也不是不存在'？而沙门乔达摩在被问到这些问题时却不这样回答：'世界是常恒的'也不说'世界是非常恒的'，'世界是有边际的'也不说'世界是无边际的'，'生命与身体是同一物'也不说'生命与身体是不同物'，'如来死后存在'也不说'如来死后不存在'，'如来死后既存在又不存在'也不说'如来死后既不存在也不是不存在'？"
"婆蹉，其他外道游方者把眼睛看作'这是我的，这是我，这是我的自我'......把舌头看作'这是我的，这是我，这是我的自我'......把意识看作'这是我的，这是我，这是我的自我'。因此，当其他外道游方者被问到这些问题时，他们会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'。而如来、阿罗汉、正等正觉者把眼睛看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'......把舌头看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'......把意识看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'。因此，当如来被问到这些问题时，他不会这样回答：'世界是常恒的'......'如来死后既不存在也不是不存在'。"
然后，婆蹉种游方者从座位上起身，走向世尊。来到后，与世尊互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对世尊说："乔达摩先生，世界是常恒的吗？"
"婆蹉，我没有回答'世界是常恒的'这个问题。"......
"那么，乔达摩先生，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"婆蹉，我也没有回答'如来死后既不存在也不是不存在'这个问题。"


‘‘Ko nu kho, bho gotama, hetu ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā? Ko pana, bho gotama, hetu ko paccayo, yena bhoto gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti?

‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā cakkhuṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi , eso me attā’ti samanupassanti…pe… jivhaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassanti…pe… manaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassanti. Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā. Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho cakkhuṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati…pe… jivhaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati…pe… manaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati. Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi, ‘asassato loko’tipi, ‘antavā loko’tipi, ‘anantavā loko’tipi, ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’ntipi, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’ntipi, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti.

‘‘Acchariyaṃ, bho gotama, abbhutaṃ, bho gotama! Yatra hi nāma satthu ca [satthussa ca (sī. pī.), satthu ceva (khemāsutte)] sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati samessati na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmiṃ. Idānāhaṃ, bho gotama, samaṇaṃ mahāmoggallānaṃ upasaṅkamitvā etamatthaṃ apucchiṃ. Samaṇopi me moggallāno etehi padehi etehi byañjanehi tamatthaṃ byākāsi, seyyathāpi bhavaṃ gotamo. Acchariyaṃ, bho gotama, abbhutaṃ, bho gotama ! Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati samessati na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmi’’nti. Sattamaṃ.

8. Vacchagottasuttaṃ



"乔达摩先生，是什么原因，什么缘由，使得其他外道游方者在被问到这些问题时会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'？而乔达摩先生在被问到这些问题时却不这样回答：'世界是常恒的'也不说......'如来死后既不存在也不是不存在'？"
"婆蹉，其他外道游方者把眼睛看作'这是我的，这是我，这是我的自我'......把舌头看作'这是我的，这是我，这是我的自我'......把意识看作'这是我的，这是我，这是我的自我'。因此，当其他外道游方者被问到这些问题时，他们会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'。而如来、阿罗汉、正等正觉者把眼睛看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'......把舌头看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'......把意识看作'这不是我的，这不是我，这不是我的自我'。因此，当如来被问到这些问题时，他不会这样回答：'世界是常恒的'，'世界是非常恒的'，'世界是有边际的'，'世界是无边际的'，'生命与身体是同一物'，'生命与身体是不同物'，'如来死后存在'，'如来死后不存在'，'如来死后既存在又不存在'，'如来死后既不存在也不是不存在'。"
"太奇妙了，乔达摩先生！太不可思议了，乔达摩先生！老师和弟子在意思上和文字上竟然如此一致，和谐，毫无矛盾，尤其是在最高的教义上。乔达摩先生，我刚才去问了沙门大目犍连这个问题。沙门目犍连也用同样的词句、同样的文字回答了我这个问题，就像乔达摩先生一样。太奇妙了，乔达摩先生！太不可思议了，乔达摩先生！老师和弟子在意思上和文字上竟然如此一致，和谐，毫无矛盾，尤其是在最高的教义上。"
第七经。
8. 婆蹉种经

417. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bho gotama, sassato loko’’ti? Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, mayā – ‘sassato loko’ti…pe…. ‘‘Kiṃ pana, bho gotama, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ mayā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.

‘‘Ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā? Ko pana, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena bhoto gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti?

‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā rūpaṃ attato samanupassanti, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ . Vedanaṃ attato samanupassanti…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā. Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. Na vedanaṃ attato samanupassati…pe… na saññaṃ…pe… na saṅkhāre…pe… na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti.

Atha kho vacchagotto paribbājako uṭṭhāyāsanā yenāyasmā mahāmoggallāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā mahāmoggallānena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bho moggallāna, sassato loko’’ti? Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘sassato loko’ti…pe…. ‘‘Kiṃ pana, bho moggallāna, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.


那时，婆蹉种游方者来到世尊那里。来到后，与世尊互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对世尊说："乔达摩先生，世界是常恒的吗？"
"婆蹉，我没有回答'世界是常恒的'这个问题。"......
"那么，乔达摩先生，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"婆蹉，我也没有回答'如来死后既不存在也不是不存在'这个问题。"
"乔达摩先生，是什么原因，什么缘由，使得其他外道游方者在被问到这些问题时会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'？而乔达摩先生在被问到这些问题时却不这样回答：'世界是常恒的'也不说......'如来死后既不存在也不是不存在'？"
"婆蹉，其他外道游方者把色看作是自我，或者自我拥有色，或者色在自我之中，或者自我在色之中。他们把受......想......行......识看作是自我，或者自我拥有识，或者识在自我之中，或者自我在识之中。因此，当其他外道游方者被问到这些问题时，他们会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'。而如来、阿罗汉、正等正觉者不把色看作是自我，不认为自我拥有色，不认为色在自我之中，不认为自我在色之中。他不把受......想......行......识看作是自我，不认为自我拥有识，不认为识在自我之中，不认为自我在识之中。因此，当如来被问到这些问题时，他不会这样回答：'世界是常恒的'......'如来死后既不存在也不是不存在'。"
然后，婆蹉种游方者从座位上起身，走向尊者大目犍连。来到后，与尊者大目犍连互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对尊者大目犍连说："目犍连先生，世界是常恒的吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'世界是常恒的'这个问题。"......
"那么，目犍连先生，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'如来死后既不存在也不是不存在'这个问题。"


‘‘Ko nu kho, bho moggallāna, hetu, ko paccayo, yena aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā? Ko pana, bho moggallāna, hetu, ko paccayo yena samaṇassa gotamassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti?

‘‘Aññatitthiyā kho, vaccha, paribbājakā rūpaṃ attato samanupassanti, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ attato samanupassanti…pe… saññaṃ…pe… saṅkhāre…pe… viññāṇaṃ attato samanupassanti, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Tasmā aññatitthiyānaṃ paribbājakānaṃ evaṃ puṭṭhānaṃ evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’ti vā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vā. Tathāgato ca kho, vaccha, arahaṃ sammāsambuddho na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. Na vedanaṃ attato samanupassati…pe… na saññaṃ…pe… na saṅkhāre…pe… na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Tasmā tathāgatassa evaṃ puṭṭhassa na evaṃ veyyākaraṇaṃ hoti – ‘sassato loko’tipi, ‘asassato loko’tipi, ‘antavā loko’tipi, ‘anantavā loko’tipi, ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’ntipi, ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’ntipi, ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipi, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’tipī’’ti.

‘‘Acchariyaṃ, bho moggallāna, abbhutaṃ, bho moggallāna! Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati, samessati, na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmiṃ. Idānāhaṃ, bho moggallāna, samaṇaṃ gotamaṃ upasaṅkamitvā etamatthaṃ apucchiṃ. Samaṇopi me gotamo etehi padehi etehi byañjanehi etamatthaṃ byākāsi, seyyathāpi bhavaṃ moggallāno. Acchariyaṃ, bho moggallāna, abbhutaṃ, bho moggallāna! Yatra hi nāma satthu ca sāvakassa ca atthena attho byañjanena byañjanaṃ saṃsandissati samessati na virodhayissati, yadidaṃ aggapadasmi’’nti. Aṭṭhamaṃ.

9. Kutūhalasālāsuttaṃ



"目犍连先生，是什么原因，什么缘由，使得其他外道游方者在被问到这些问题时会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'？而沙门乔达摩在被问到这些问题时却不这样回答：'世界是常恒的'也不说......'如来死后既不存在也不是不存在'？"
"婆蹉，其他外道游方者把色看作是自我，或者自我拥有色，或者色在自我之中，或者自我在色之中。他们把受......想......行......识看作是自我，或者自我拥有识，或者识在自我之中，或者自我在识之中。因此，当其他外道游方者被问到这些问题时，他们会这样回答：'世界是常恒的'或......'如来死后既不存在也不是不存在'。而如来、阿罗汉、正等正觉者不把色看作是自我，不认为自我拥有色，不认为色在自我之中，不认为自我在色之中。他不把受......想......行......识看作是自我，不认为自我拥有识，不认为识在自我之中，不认为自我在识之中。因此，当如来被问到这些问题时，他不会这样回答：'世界是常恒的'，'世界是非常恒的'，'世界是有边际的'，'世界是无边际的'，'生命与身体是同一物'，'生命与身体是不同物'，'如来死后存在'，'如来死后不存在'，'如来死后既存在又不存在'，'如来死后既不存在也不是不存在'。"
"太奇妙了，目犍连先生！太不可思议了，目犍连先生！老师和弟子在意思上和文字上竟然如此一致，和谐，毫无矛盾，尤其是在最高的教义上。目犍连先生，我刚才去问了沙门乔达摩这个问题。沙门乔达摩也用同样的词句、同样的文字回答了我这个问题，就像目犍连先生一样。太奇妙了，目犍连先生！太不可思议了，目犍连先生！老师和弟子在意思上和文字上竟然如此一致，和谐，毫无矛盾，尤其是在最高的教义上。"
第八经。
9. 议论堂经

418. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca –

‘‘Purimāni , bho gotama , divasāni purimatarāni sambahulānaṃ nānātitthiyānaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ paribbājakānaṃ kutūhalasālāyaṃ sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayamantarākathā udapādi – ‘ayaṃ kho pūraṇo kassapo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa. Sopi sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’ti. Yopissa sāvako uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto tampi sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’’’ti.

‘‘Ayampi kho makkhali gosālo…pe… ayampi kho nigaṇṭho nāṭaputto…pe… ayampi kho sañcayo [sañjayo (sī. syā. kaṃ. pī.)] belaṭṭhaputto…pe… ayampi kho pakudho [pakuddho (pī.)] kaccāno…pe… ayampi kho ajito kesakambalo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa. Sopi sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’ti. Yopissa sāvako uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto tampi sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’’’ti.

‘‘Ayampi kho samaṇo gotamo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa. Sopi sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’ti. Yopissa [yo ca khvassa (pī.)] sāvako uttamapuriso paramapuriso paramapattipatto tañca sāvakaṃ abbhatītaṃ kālaṅkataṃ upapattīsu na byākaroti – ‘asu amutra upapanno, asu amutra upapanno’ti. Api ca kho naṃ evaṃ byākaroti – ‘acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’ti. Tassa mayhaṃ, bho gotama, ahu deva kaṅkhā, ahu vicikicchā – ‘kathaṃ nāma [kathañhi nāma (syā. kaṃ. pī. ka.) kathaṃ kathaṃ nāma (chakkaṅguttare pañcamavagge dutiyasutte)] samaṇassa gotamassa dhammo abhiññeyyo’’’ti [dhammābhiññeyyāti (pī. ka.) dhammo… aññeyyo (chakkaṅguttare)]?

‘‘Alañhi te, vaccha, kaṅkhituṃ, alaṃ vicikicchituṃ. Kaṅkhanīye ca pana te ṭhāne vicikicchā uppannā. Saupādānassa khvāhaṃ, vaccha, upapattiṃ paññāpemi no anupādānassa. Seyyathāpi , vaccha, aggi saupādāno jalati, no anupādāno; evameva khvāhaṃ, vaccha, saupādānassa upapattiṃ paññāpemi, no anupādānassā’’ti.

‘‘Yasmiṃ , bho gotama, samaye acci vātena khittā dūrampi gacchati, imassa pana bhavaṃ gotamo kiṃ upādānasmiṃ paññāpetī’’ti? ‘‘Yasmiṃ kho, vaccha, samaye acci vātena khittā dūrampi gacchati, tamahaṃ vātūpādānaṃ paññāpemi. Vāto hissa, vaccha, tasmiṃ samaye upādānaṃ hotī’’ti. ‘‘Yasmiñca pana, bho gotama, samaye imañca kāyaṃ nikkhipati, satto ca aññataraṃ kāyaṃ anupapanno hoti, imassa pana bhavaṃ gotamo kiṃ upādānasmiṃ paññāpetī’’ti? ‘‘Yasmiṃ kho, vaccha, samaye imañca kāyaṃ nikkhipati, satto ca aññataraṃ kāyaṃ anupapanno hoti, tamahaṃ taṇhūpādānaṃ vadāmi. Taṇhā hissa, vaccha, tasmiṃ samaye upādānaṃ hotī’’ti [hotīti…pe… (ka.)]. Navamaṃ.

10. Ānandasuttaṃ



那时，婆蹉种游方者来到世尊那里。来到后，与世尊互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对世尊说：
"乔达摩先生，前些日子，许多不同教派的沙门、婆罗门和游方者聚集在议论堂里，他们之间产生了这样的讨论：'这位富兰那·迦叶是一个教团的领袖，一个团体的领袖，一个团体的导师，有名望，有声誉，是一个教派的创始人，被许多人认为是一位圣者。他也会宣布他已故的弟子的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。即使是他最高级的弟子，最杰出的弟子，已经达到最高境界的弟子死后，他也会宣布他的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。"
"这位末伽梨·瞿舍罗......这位尼干陀·若提子......这位散若耶·毗罗梨子......这位波拘陀·迦旃延......这位阿耆多·翅舍钦婆罗也是一个教团的领袖，一个团体的领袖，一个团体的导师，有名望，有声誉，是一个教派的创始人，被许多人认为是一位圣者。他也会宣布他已故的弟子的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。即使是他最高级的弟子，最杰出的弟子，已经达到最高境界的弟子死后，他也会宣布他的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。"
"这位沙门乔达摩也是一个教团的领袖，一个团体的领袖，一个团体的导师，有名望，有声誉，是一个教派的创始人，被许多人认为是一位圣者。他也会宣布他已故的弟子的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。但是，即使是他最高级的弟子，最杰出的弟子，已经达到最高境界的弟子死后，他却不会宣布他的来生去处，说'这个人投生到那里，那个人投生到这里'。相反，他会这样说：'他已经断除了渴爱，解开了束缚，通过正确地消除我慢而终结了苦'。乔达摩先生，我对此感到疑惑和困惑：'为什么沙门乔达摩的教法是这样的呢？'"
"婆蹉，你有理由感到疑惑，有理由感到困惑。因为你在一个应该感到疑惑的地方产生了困惑。婆蹉，我宣说有执取者会有再生，而不是无执取者。就像火有燃料时会燃烧，没有燃料就不会燃烧；同样地，婆蹉，我宣说有执取者会有再生，而不是无执取者。"
"乔达摩先生，当火焰被风吹到远处时，您说这是什么作为它的燃料呢？"
"婆蹉，当火焰被风吹到远处时，我说风是它的燃料。因为在那个时候，婆蹉，风就是它的燃料。"
"乔达摩先生，当一个众生舍弃这个身体，还没有投生到另一个身体时，您说什么是它的燃料呢？"
"婆蹉，当一个众生舍弃这个身体，还没有投生到另一个身体时，我说渴爱是它的燃料。因为在那个时候，婆蹉，渴爱就是它的燃料。"
第九经。
10. 阿难经

419. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bho gotama, atthattā’’ti? Evaṃ vutte, bhagavā tuṇhī ahosi. ‘‘Kiṃ pana, bho gotama, natthattā’’ti? Dutiyampi kho bhagavā tuṇhī ahosi. Atha kho vacchagotto paribbājako uṭṭhāyāsanā pakkāmi.

Atha kho āyasmā ānando acirapakkante vacchagotte paribbājake bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, bhante, bhagavā vacchagottassa paribbājakassa pañhaṃ puṭṭho na byākāsī’’ti? ‘‘Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘atthattā’ti puṭṭho samāno ‘atthattā’ti byākareyyaṃ, ye te, ānanda, samaṇabrāhmaṇā sassatavādā tesametaṃ saddhiṃ [tesametaṃ laddhi (sī.)] abhavissa. Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘natthattā’ti puṭṭho samāno ‘natthattā’ti byākareyyaṃ, ye te, ānanda, samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā tesametaṃ saddhiṃ abhavissa. Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘atthattā’ti puṭṭho samāno ‘atthattā’ti byākareyyaṃ, api nu me taṃ, ānanda, anulomaṃ abhavissa ñāṇassa uppādāya – ‘sabbe dhammā anattā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘natthattā’ti puṭṭho samāno ‘natthattā’ti byākareyyaṃ , sammūḷhassa, ānanda, vacchagottassa paribbājakassa bhiyyo sammohāya abhavissa – ‘ahuvā me nūna pubbe attā, so etarahi natthī’’’ti. Dasamaṃ.

11. Sabhiyakaccānasuttaṃ



那时，婆蹉种游方者来到世尊那里。来到后，与世尊互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对世尊说："乔达摩先生，有我吗？"当这样问时，世尊保持沉默。"那么，乔达摩先生，没有我吗？"世尊第二次保持沉默。于是婆蹉种游方者从座位上起身离开了。
婆蹉种游方者离开不久，尊者阿难对世尊说："世尊，为什么世尊不回答婆蹉种游方者的问题呢？"
"阿难，如果我被婆蹉种游方者问到'有我吗？'时回答'有我'，那些持常见的沙门、婆罗门就会认为这符合他们的观点。阿难，如果我被婆蹉种游方者问到'没有我吗？'时回答'没有我'，那些持断见的沙门、婆罗门就会认为这符合他们的观点。阿难，如果我被婆蹉种游方者问到'有我吗？'时回答'有我'，这会符合我的智慧吗？即'一切法无我'？""当然不会，世尊。"
"阿难，如果我被婆蹉种游方者问到'没有我吗？'时回答'没有我'，这只会使已经困惑的婆蹉种游方者更加困惑，他会想：'我以前有我，现在没有了。'"
第十经。
11. 沙比耶·迦旃延经

420. Ekaṃ samayaṃ āyasmā sabhiyo kaccāno ñātike viharati giñjakāvasathe. Atha kho vacchagotto paribbājako yenāyasmā sabhiyo kaccāno tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā sabhiyena kaccānena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako āyasmantaṃ sabhiyaṃ kaccānaṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho bho, kaccāna, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho kaccāna, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.

‘‘Kiṃ nu kho, bho kaccāna, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti. ‘‘Kiṃ pana, bho kaccāna, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’ti? ‘‘Etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’’’ti.

‘‘‘Kiṃ nu kho, bho kaccāna, hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, iti puṭṭho samāno – ‘abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi . ‘Kiṃ pana, bho kaccāna, na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, iti puṭṭho samāno – ‘abyākataṃ kho etaṃ, vaccha, bhagavatā – na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Kiṃ nu kho, bho kaccāna, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, iti puṭṭho samāno – ‘abyākataṃ kho etaṃ, vaccha , bhagavatā – hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. ‘Kiṃ pana, bho kaccāna, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti, iti puṭṭho samāno – ‘etampi kho, vaccha, abyākataṃ bhagavatā – neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti vadesi. Ko nu kho, bho kaccāna, hetu, ko paccayo, yenetaṃ abyākataṃ samaṇena gotamenā’’ti? ‘‘Yo ca, vaccha, hetu, yo ca paccayo paññāpanāya rūpīti vā arūpīti vā saññīti vā asaññīti vā nevasaññīnāsaññīti vā, so ca hetu, so ca paccayo sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjheyya. Kena naṃ paññāpayamāno paññāpeyya rūpīti vā arūpīti vā saññīti vā asaññīti vā nevasaññīnāsaññīti vā’’ti. ‘‘Kīvaciraṃ pabbajitosi, bho kaccānā’’ti? ‘‘Naciraṃ, āvuso, tīṇi vassānī’’ti. ‘‘Yassapa’ssa, āvuso, etamettakena ettakameva taṃpa’ssa bahu, ko pana vādo evaṃ [ko pana vādo eva (sī. pī.)] abhikkante’’ti! Ekādasamaṃ.

Abyākatasaṃyuttaṃ samattaṃ.

Tassuddānaṃ –

Khemātherī anurādho, sāriputtoti koṭṭhiko;

Moggallāno ca vaccho ca, kutūhalasālānando;

Sabhiyo ekādasamanti;

Saḷāyatanavaggo catuttho.

Tassuddānaṃ –

Saḷāyatanavedanā, mātugāmo jambukhādako;

Sāmaṇḍako moggallāno, citto gāmaṇi saṅkhataṃ;

Abyākatanti dasadhāti.


有一次，尊者萨毗耶·迦旃延住在那提迦的砖房里。那时，婆蹉种游方者来到尊者萨毗耶·迦旃延那里。来到后，与尊者萨毗耶·迦旃延互相问候。寒暄完毕后，坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游方者对尊者萨毗耶·迦旃延说：
"迦旃延先生，如来死后存在吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'如来死后存在'这个问题。"
"那么，迦旃延先生，如来死后不存在吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'如来死后不存在'这个问题。"
"迦旃延先生，如来死后既存在又不存在吗？"
"婆蹉，世尊没有回答'如来死后既存在又不存在'这个问题。"
"那么，迦旃延先生，如来死后既不存在也不是不存在吗？"
"婆蹉，世尊也没有回答'如来死后既不存在也不是不存在'这个问题。"
"迦旃延先生，当我问'如来死后存在吗？'时，你说'世尊没有回答这个问题'。当我问'如来死后不存在吗？'时，你说'世尊没有回答这个问题'。当我问'如来死后既存在又不存在吗？'时，你说'世尊没有回答这个问题'。当我问'如来死后既不存在也不是不存在吗？'时，你说'世尊没有回答这个问题'。迦旃延先生，是什么原因，什么缘由，使得沙门乔达摩没有回答这些问题呢？"
"婆蹉，任何用来描述'有色'或'无色'，'有想'或'无想'或'非想非非想'的原因和条件，如果这些原因和条件完全、彻底、无余地消失了，那么还能用什么来描述'有色'或'无色'，'有想'或'无想'或'非想非非想'呢？"
"迦旃延先生，你出家多久了？"
"朋友，不长，三年。"
"朋友，如果在这么短的时间里就能获得这么多，那么更长时间的修行就更不用说了！"
第十一经。
未记说相应完。
其摘要如下：
翅摩长老尼、阿奴罗陀、舍利弗和拘絺罗、
目犍连和婆蹉、议论堂和阿难、
萨毗耶为第十一；
第四六处品。
其摘要如下：
六处、受、妇女、阎浮果、
沙门德、目犍连、质多村长、有为、
未记说为十。


Saḷāyatanavaggasaṃyuttapāḷi niṭṭhitā.

六处品相应经典结束。


